Krajský inšpektorát práce vykonal u účastníka konania kontrolu, pri ktorej malo byť údajne zistené nelegálne zamestnávanie. Účastník konania toto ,,zistenie“ namietal, nesúhlasil s tvrdením inšpektorov, čo aj zdôvodnil a popieral vo svojom vyjadrení. Krajský inšpektorát neakceptoval vyjadrenie účastníka konania a uložil mu pokutu 2500 €. Voči tejto pokute účastník konania podal odvolanie, v ktorom poukazuje na nesprávny procený postup prvostupňového orgánu a porušenie práv účastníka konania, čo Národný inšpektorát práce zamietol a potvrdil pokutu udelenú krajským inšpektorátom. Následne účastník konania podáva žalobu, aby krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia. V žalobe účastník konania cituje: ,,práve z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca danú povahu veci za takú povahu, ktorá priam vyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, nakoľko je potrebné objasniť všetky relevantné skutočnosti a nie ponechať trestanie žalobcu len v rovine jednostranného tvrdenie žalovaného, bez vykonania tohto tvrdenia a hlavne, bez možnosti sa ústne a relevantne brániť pred správnym orgánom proti nesprávnemu a nezákonnému konaniu aparátu žalovaného…povaha veci je najdôležitejší argument na skutočnosť, aby mohlo byť ústne pojednávanie nariadené, alebo nie…Ak toto nie je splnené, potom rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov….nie je nespochybniteľné dokázané, že s kontrolovanými fyzickými osobami bolo pri kontrole jednané v súlade so zákonom, a hlavne v súlade s ochranou ich práv v zmysle ústavy SR…Žalovaný sa uspokojil len s formálnym konštatovaním vo výroku rozhodnutia, že menovaný mal vykonávať práce,… pričom žalobca poukazuje, že právny formalizmus je v tomto prípade vylúčený, najmä ak žalobca v správnom konaní /v odvolacom konaní/ stav formálnym tvrdením aparátu žalovaného rozporoval a navrhoval dôkazy na vyvrátenie tvrdenia žalovaného…Žalovaný nezhromaždil také dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú vinu žalobcu…Bez vykonania dôkazov nie je možné prijať záver, že k spáchaniu správnych deliktov vôbec došlo. Iba tvrdenie pracovníkov žalovaného, bez vykonania týchto tvrdení nedokazuje zavinenia žalobcu…Z povahy predmetnej veci sťažovateľa je zjavné, že vyšetrovateľom správneho deliktu, žalobcom aj sudcom je v tomto prípade správny orgán v jednej osobe…žalovaný len sám vykonal dokazovanie, pred sebou samým, pričom žalobcovi neumožnil sa v správnom konaní ústne vyjadriť.“