Krajský inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonal u účastníka konania kontrolu, pri ktorej malo byť údajne zistené nesprávne účtovaný kontrolný nákup, nevydaný doklad o kúpe, chýbajúce označenie cenou, atď. . Účastník konania toto ,,zistenie“ namietal, nesúhlasil s tvrdením inšpektorov, čo aj zdôvodnil a popieral vo svojom vyjadrení. Krajský inšpektorát SOI neakceptoval vyjadrenie účastníka konania a uložil mu pokutu 970 €. Voči tejto pokute účastník konania podal odvolanie, v ktorom poukazuje na nesprávny procený postup prvostupňového orgánu a porušenie práv účastníka konania. Tiež žiada o objasnenie veci na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom.  Ústredný inšpektorát SOI odvolanie zamietol a potvrdil pokutu udelenú krajským inšpektorátom. Následne účastník konania podáva žalobu, aby krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia. V žalobe účastník konania poukazuje na: ,,je zrejmé, že žalobca navrhoval nové dôkazy, ako je napr. výsluch svedkov, aby sa presvedčil, či pracovníci žalovaného, ktorí boli aj pôvodcom aj aktérmi  predmetných deliktov postupovali správne a zákonne…Samotná kontrola nie je dôkazom ani podkladom. Len samotné zbieranie poznatkov pred správnym konaním nemôže slúžiť, bez ich vykonania, ako dôkaz, že k porušeniu zákona došlo. Až vykonaný výstup z kontroly môže byť podkladom, resp. dôkazom pre rozhodnutie, avšak aby bol použitý ako dôkaz, musel by byť v správnom konaní vykonaný, čo nebol…Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný len zisťuje, ale nedokazuje delikty, čo žalobca považuje za rozporné s trestným  a  so správnym poriadkom…Žalovaný tak zaťažuje žalobcu a aj súdy SR…Žalovaný využíva stres kontrolovaných osôb na potvrdenie tvrdení inšpektorov uvedené na papieri, a potom toto využíva pri odôvodňovaní rozhodnutia…“